štvrtok, 11. februára 2016

niečo mi chýba.

Mám pocit, že mi niečo chýba. Neviem čo.
Mám rodinu, úžasného priateľa, kamarátov, ktorým na mne záleží. Zážitky, slobodu, školu, do ktorej rada chodím. Mám skupinku, ktorá mi je vzácna a obohacujúca.

Po dlhom čase som zavítala na tento blog a prečítala si všetky príspevky doradu. Vážne som prežívala také veci? Áno! Teraz, keď som si spätne pripomenula, presne si to pamätám. Prečo na to nedokážem myslieť stále? Prečo som musela zabudnúť na to, aký úžasný čas som zažila s Bohom tu a tam? Prečo teraz také nezažívam? 

V poslednom čase mám pocit akoby som len prežívala. Čo sa týka so vzťahom s Bohom. Čítam si každý deň s pár výnimkami, modlím sa každý deň. Chodím na skupinky, mládeže, kostola... Nestačí to. Nežijem pre Neho a s Ním každú chvíľu môjho života. Ľahko na Neho cez deň úplne zabudnem a potom som zo seba zhrozená. Mám v živote toľko veľa vonkajších vzruchov, že na to najhlavnejšie zabúdam. Zabúdam na Boha. Zabúdam na to, že On je so mnou stále. Zabúdam na to, že On za mňa položil svoj život a zabúdam byť za to vďačná. Zabúdam.

Pane môj, prosím daj mi pamäť. Si úžasný veľký Boh plný lásky. Boh, ktorý dokáže všetko a vie všetko. Boh, ktorý je taký obrovský a svätý, že pri pohľade na teba by hriešny človek na mieste zomrel. Si Boh, ktorý je aj mojím Bohom. Prosím daj, aby som pamätala na tieto veci. Aby som nezabúdala aký si. Aby som nezabúdala na to ako ma ľúbiš, čo si dokázal, aký si zvrchovaný, veľký, mocný, krásny, silný, žiarlivý, dokonalý, svätý... Aký si TY. Amen.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára