streda 19. marca 2014

nová skúsenosť.

Dnešný deň? Maturita z angličtiny. Na rozdiel od predošlého dňa, mala som problém vstať. Z postele som vychádzala neochotne (aj keď som spala celkom dlho) a nechcelo sa mi zase 5 hodín sedieť skrčená nad maturitnou písomkou. No z postele som sa vyhrabala a keď som otvorila dvere na svojej izbe, okamžite som sa usmiala. Moja mamka bola vynaliezavá a na zrkadle mi nechala odkaz, ktorý má potešil viac ako by ste si mysleli.

Na písomku som išla v dobrej nálade, so slnečnými okuliarmi na očiach a s úsmevom na perách. Tešila som sa na večer...
Písomka sa mi zdala celkom v pohode. Aj keď všetci ostatní (okrem Vanesky) hovorili, že to bolo strašne ťažké. Neviem ako to máme brať, ale asi nám to je jedno. Po písomke sme sa boli najesť v meste a nemohli sa dočkať večera.
Na slohu nám dali opis, ktorý som chcela najmenej, ale rozsah slov som prekročila o presne 110 slov (nevadí to, vopchala som to na 1 stranu).
Po škole sme išli každý svojim smerom a tešili sa, že máme za tým. Odpísala som na hromadu esemesiek a tešila sa na oddych.
Konečne prišiel čas na stretnutie sa s Vaneskou. Boli sme dohodnuté už asi 2 týždne, že po angličtine príde ku mne spať a budeme spolu sockarčiť pozeraním Harryho Pottera, jedením pizze a pitím kolosu. Zvyšok stredy a polku štvrtku. No v utorok sa situácia zmenila. Vanesku zavolal kamarát-komentátor, aby mu išla robiť spolukomentátora. Vaneska veľmi chcela ísť, ale nechcela rušiť naše stretnutie. Nakoniec som súhlasila, že pôjdem s ňou.
O 18:06 sme odišli z jej domu na aute a zamierili na diaľnicu smerujúcu do Nitry. Tešili sme sa a cítili sa tak... dospelo ( :P ). Do Nitry sme prišli dosť skoro, tak sme sa zastavili v Maxe na kávičku a máme o jednu negatívnu skúsenosť viac. Chceli sme sa odfotiť v tej takej foto kabínke a hodili do toho 4€ . Odfotilo nás to, ukázalo video, no fotky nevytlačilo. Ževraj sa to pokazilo. Hneď sme volali do servisu a 4€ nám vrátia späť. Snáď.
Dali sme si kávičku a cestou z Maxu sme si pustili GPS na mojom mobile a navigujúcu tetu sme nazvali Klementa. Nová kamka...
Bola som veľmi zvedavá, ako vyzerá komentátorská miestnosť a je to tu riadne. Na ušiach majú obrovské slúchadlá, pred ústami mikrofóny a kopec papierov pred sebou. Obdivujem, ako sa v tom vyznajú.
Musím sa priznať, basketball nemám rada. No keď to znamenalo, že Vaneska bude šťastná, išla som s ňou. Dokonca veľmi rada. Som potešená, že sa Vaneske páči, bude mať ďalšiu basketballovú skúsenosť a ja že sa môžem pochváliť, že som bola v komentátorskej miestnosti.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára