komfortná zóna.

Dnes som prežila úžasný deň.
O 15:05 mi išiel autobus a o 14:37 som mala napísanú správu pre Evičku. Evi, asi neprídem, lebo tak to vyzerá, že nepríde veľa ľudí ako som myslela a mám ešte aj robotu doma.
Skutočný dôvod bol, že sa mi nechcelo. Nechcelo sa mi trepať do Levíc na stretnutie, na ktoré zrejme ani nepríde veľa ľudí. Byť tam s nimi a nudiť sa. No pred tým, ako som správu poslala, som to prehodnotila. Zvolím si lenivosť alebo sa stanem súčasťou niečoho... čo ani neviem čo bude? Povedala som si, že nebudem klamať. Veď to robiť nechcem. Správu som vymazala a namiesto toho som napísala: Prídem :) .
Zároveň sa mi nechcelo byť v Leviciach tak dlho. O 15:30 sa malo začať to v parku a potom o 18:00 som sa mala stretnúť s Madie. Takýý dlhýýý deň.
Ako to bolo nakoniec?

začalo to kúpou vodných pištolí v Kauflande. vlastne sme si išli kúpiť vodu, pretože bolo horúco.

pokračovalo to útokom na ostatných a strieľaním po sebe navzájom.

ostatným sa tento nápad zapáčil. z dvoch zbraní zrazu vzniklo päť.

a pokračovalo to.

neutrálne Švajčiarsko, ktoré ostalo suché.

presunutie sa z parku na námestie a chvíľkový mier.

no ani mier netrvá večne. nie tu na zemi.

do nitky mokrí.

a to sme my.

a to sme útočiaci my.

Deň vypálil úžasne a dokonca aj stretnutie so spolužiačkou bolo skvelé.
Často sa nám nechce do niečoho ísť. Často zvolíme svoje pohodlie pred niečím čo by mohlo byť dobré. 
Je to zvlášť problémom pre mňa. Mám vo zvyku ostať vo svojej komfortnej zóne a nikam neísť. O nič sa nesnažiť, byť tam, kde mi je pohodlne. Teraz som zo svojej komfortnej zóny vykročila a tento obrázok túto situáciu úplne vystihuje.

Musíme sa naučiť vychádzať zo svojej komfortnej zóny. Vyjsť z miesta, kde nám je najlepšie a robiť niečo, čo sa nám možno nepáči. Existuje ešte iné vyjadrenie komfortnej zóny.

Všetci máme strach vyjsť z našej komfortnej zóny. Z toho, čo poznáme, čo nám je najbližšie a prirodzené. Zóna risku je niečo, kam neradi kráčame. Nikdy nevieme kde nakoniec skončíme alebo čo sa v tom risku stane. V mojom prípade to bol tentokrát jeden úžasný deň.
Rastieme iba tam. Keď sa stále pohybujeme niekde, kde nemusíme nič meniť, nevyvíjame sa. No ak to riskneme, spravíme niečo, čo sa nám až tak nechce, vyvíjame sa. V tom modrom bode uprostred zóny risku je to miesto, kde máme možnosť vyvíjať sa, rásť a meniť sa.

Vystúpime teda z našej komfortnej zóny a začneme rásť alebo chceme skrpatieť v našej komfortnej zóne?

(fotky sú Kubove)