streda 10. júla 2013

úžas.

Kto som?
Som dcéra Stvoriteľa.
Stvoriteľa bocianov, ktorí mi spríjemňujú každý deň cestu zo školy. Stvoriteľa každého mravca, ktorého z vajíčka musia iné mravce vybrať. Stvoriteľa galaxie s krížovým stredom. Stvoriteľa atómov, z ktorých sa skladá každá čiastočka prahu. Stvoriteľa kvetov. Stvoriteľa, ktorý kvety spravil nielenže užitočné, ale aj prekrásne a voňavé. Stvoriteľa jedla, ktoré ma nielen živí, ale mi aj chutí. Stvoriteľa všetkých farieb - nefarieb. Stvoriteľa oceánskeho života, ktorý možno nikdy nikto celý neprebáda. Stvoriteľa, ktorý všetko stvoril slovom a nás rukami. Stvoriteľa, ktorý prvého človeka modeloval z hliny a vdýchol mu život. Stvoriteľa, ktorý ma nielen stvoril, ale aj sa o mňa stará
Som dcéra Stvoriteľa, ktorý tu JE.

Týmto textom som sa inšpirovala našou dievčenskou skupinkou.

V jeden pekný letný večer sme sedeli na dvore u Ráchel, v Júre. Dobre sme sa najedli a užívali si prvé teplé dni. Evička mala tému. Sprvu mala na pláne niečo úplne iné. No v to štvrtkové ráno narazila na jedno video.



Marek Tomašovič - Impulz - Exit Tour - Úžas

Toto video nám na skupinke ukázala a my sme zrazu okolitý svet začali vnímať inak. Otvorili sa nám oči. Videla som všetky odtiene zelenej, ktoré boli na dvore. Odrazu scitliveli moje chuťové bunky a užívala som si každé sústo. Začala som vnímať každý pohyb, ktorý som spravila a bola som jednoducho v úžase.

My ľudia podobné veci berieme už ako normálnu vec. Niečo, čo je súčasťou nášho života a nie je to nič neobyčajné.
No je to naozaj tak? 
Vždy som bola vďačná za prírodu, ktorá ma obklopuje. No nie často som si spomenula na toho, ktorý ju stvoril. Nie často som si spomenula, na úžas.
To, čo vnímame ako obyčajné veci a naše základné potreby, obyčajné nie je. Zamyslime sa. Boh stvoril Zem DOKONALE. Všetky tie biologické procesy, fungovanie životného cyklu, každý maličký detail. Vyhral sa s vytváraním oceánskeho života. Na čo? Nespočetne veľa vecí z hlbín morí ľudské oko ani neuvidí. Prepracoval každé vyliahnutie sa mravca alebo si dal záležať na strede vzdialenej galaxie. 

neuveriteľné vyliahnutie sa mravca. ten mravček vyzerá ako zo skla a tie dospelé ho z toho vajíčka musia doslova vyoperovať.

stred galaxie, ktorá je od nás vzdialená milióny svetelných rokov. túto fotku zabezpečil akýsi mega suprový fotoaparát. 

Žasnúť môžeme aj nad inými vecami. Viac "obyčajnými". Ako napríklad: 
  • dnes ráno som sa zobudila
  • svieti slnko
  • počujem hudbu
  • chutí mi jedlo
  • žijem
  • som schopná pohybu
  • vtáčiky okolo mňa spievajú
  • ...
Tieto veci sa nám niekedy zdajú obyčajné. No ono to tak nie je. Žasnem nad každou jednou a mnohými ďalšími. Čo sme my, aby nám Boh dával podobné veci? Skrášľuje nám dni, stará sa o to, aby sa nám na tomto svete páčilo. Stojíme mu za to? Miluje nás. Láska znamená starať sa o dobro toho druhého. ON sa stará. Koľkokrát sme sa mu za to zavďačili? Koľkokrát sa zastavíme a žasneme nad vecami z nášho každodenného života? Zamyslime sa nad sebou a žasnime. Ďakujme. Chváľme. Viďme krásy, ktoré pre nás spravil.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára