štvrtok, 11. júla 2013

plán.


Keď človek rozmýšľa o tom, čo bude cez letné prázdniny robiť, vždy plánuje akcie ako týždňová dovolenka, týždňový tábor... možno dva. Ako aj v mojom prípade. Ale nikdy nemyslíme na tie dni, keď sme s ľuďmi, ktorých máme radi. Tie dni, ktoré nie sú súčasťou nášho "perfektného" plánu.

Práve som sa vrátila od Eti, kde sme mali opekačku. Oficiálny začiatok bol o 17:00 a oficiálny koniec to nemalo. Zišli sme sa tam niektorí ľudia z Dielu. Tak po polnoci nás tam zostalo už len pár a mali sme dôverné rozhovory. Typu: zostane to tu, medzi nami. Boli sme k sebe úprimní.
Som strašne šťastná, že sa vieme podobne rozprávať a ja tým spoznávam druhé pohlavie lepšie. Hovoria mi, ako sa správať alebo nie. Čo im vadí, čo ich dráždi alebo čo je v pohode. Som rada, že mi to vedia povedať na rovinu a ja teraz nemusím stáť pred zrkadlom, či to berú vyzývavo alebo nie. Jednoducho to už viem.

Boli sme strašne unavení a fotky tomu nasvedčujú. Džono ešte musel absolvovať šoférovanie do Júra a do Levíc. Našťastie to zvládol.

keď odchádzali, ešte sme sa fotili, aby sme mali pamiatku.


Prišli sme dnu a chcela som ísť na záchod. No kúpeľňa bola vytopená. Zo záchodu tieklo ako z vodovodu a rýchlo sme to tam zachraňovali.
Aj to svedčí o tom, ako sa neoplatí plánovať si veci. Keď odišli hovorili sme: "Idem na záchod a hneď spať. Dajte mi pokoj s prezliekaním, či umývaním zubov." a presne to som mala aj v pláne. No keď nadišiel čas môjho prvého bodu, odrazu sa môj plán vytratil. Bolo treba utierať parkety a obkladačky od vody a zastavovať prívod vody na záchode. 
Človek si veci nesmie plánovať. Mohli by sme povedať: Toto a hento by som chcela urobiť, ak Pán dá. Nič iné. Pretože naše plány a tie Jeho sú absolútne rozdielne. Naše plány sú v našich hlavách, tu na zemi, v hriešnych mozgoch a nevedomých mysliach. Tie Jeho sú tu od Stvorenia, sú v Jeho mysli ešte pred našim narodením a v Jeho úžasne múdrej mysli. Ako môžeme MY niečo plánovať?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára