piatok, 12. júla 2013

sme hluchí alebo len nepočúvame?

Často máme pocit, že Boh je ticho. Že nás ignoruje alebo si nemíňa slová na to, aby nám niečo povedal. Na jednej strane sa tešíme z priateľov, ku ktorým hovorí, no na druhej strane sme nešťastní, že hovorí k niekomu inému, len k nám nie.

Nemôžeme od Boha očakávať, že nám každý deň vytvorí "to do list". Niektorým ľuďom ho robí. No keď to nie sme my, necíťme sa menejcenne, ani nejako zle. Za to, že nepočujeme Pána Boha hovoriť k nám pri umývaní riadu alebo na parkovisku, neznamená, že k nám nehovorí. 



MY ho nepočujeme.
Je všeobecne známe, že keď sme fyzicky nasýtení, ťažko do seba vtlačíme ešte nejaké jedlo. A tak to je aj s duchovným nasýteným. Našim obrovským problémom je, že k Nemu chodíme duševne nasýtení. Z našich vlastných myšlienok a nápadov. K Bohu potom prichádzame s modlitbou: "Naplň MOJU vôľu Bože." namiesto modlitby "Naplň svoju vôľu Bože." Možno si to ani neuvedomujeme, no je to tak. Potom sa čudujeme, že odpoveď neprichádza. 
tento obrázok nás ľudí vystihuje. Boh k nám hovorí, len my ho nepočúvame.

Keď sme fyzicky hladní, ale fakt hladní, sme vďační za čokoľvek, čo máme možnosť zjesť alebo čo nám chutí. Keď sme hladní duševne, sme vďační za každý jeden náznak Božej prítomnosti. Tak by to malo byť stále. Nemusí k nám hovoriť čuteľne. Môže k nám hovoriť skrz Stvorenie, kázne alebo Písmo. 
Koľkokrát sa zastavíme a pozrieme na to, čo stvoril? Cez to nám hovorí, že nás miluje bezprostrednou láskou a dokazuje nám to každý deň.
Kázne môžu byť veľmi inšpirujúce a my z nich mnohokrát odchádzame s pocitmi naplnenosti, povzbudenia alebo objasnenia. Prečo aj TOTO neberieme ako Boží hlas?
V Písme je nespočetne veršov, ktoré nám hovoria čo máme robiť. Ak máme pocit, že potrebujeme "to do list" od Boha, stačí si otvoriť Bibliu. V nej sú verše, ktoré nám hovoria čo máme robiť. A to je "to do list" na celý život. Tak prečo chceme ďalší?
inšpirácia

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára